Nedeľa začína typicky. Pred dverami sa povaľujú použité vreckovky, tampóny, špaky, intimky. Mám radosť, že sa návštevníkom rekreačnej oblasti zdá moja búdka pokojným miestom, kde môžu vykonávať potreby a denne si kladiem otázku prečo vlastne postavili vedľa verejné WC. Z páchnucich fľakov na dverách a zemi dedukujem, že búdku navštívili aj muži. Musím už vyvesiť ceduľku a pokladničku s nápisom DOBROVOĽNÝ PRÍSPEVOK , ZBIERKA NA SAVO. Denne príchadzam k búdke s nádejov, že tam nenájdem použitý kondóm, alebo horšie ...hovno. Ráno sa začína príjemne. Vo vzduchu cítim vôňu moču a v duchu pi*ujem a prajem každému zápal močových ciest.
Potom si idem požičať niečo na čítanie do stánku. Celý júl
je v kurze Celeste takže v každom jednom časopise s ňou musí byť
rozhovor a v každom druhom je na titulke. Už ani nemám poriadne čo
čítať. Nepohrdnem ani knihami, no naposeldy som sa pri závere rozrevala a zákazníci si radšej rozmysleli, že
chcú zmrzlinu alebo sa cítili previnilo, že sa priblížili k stánku. Moja
zabehnutá rutina pokračuje raňajkoobedovaním, anglický výraz „branč“ sa hodí
viac. Brančujem si a sledujem ľudí okolo. Môj sociologický prieskum
došiel k záveru, že v rekreačnej oblasti sa pohybuje mnoho mladých ,
skromných dievčat so sociálnym cítením. S pokorou a oddanosťou
prehliadajú fakt, že ich partneri sú tučné, škaredé, plešaté hoväda so
správaním posledného gádža. So
železnou pravidelnosťou si pýtaju TOTU zmrzlinu. Chcem totu a totu. Zmrzlina
s názvom TOTA neexistuje, idoti!
Najlepší sú poliaci. Obľubujú „truskafkovu“, čo
je jahodová a keď im ju hneď dám ocenia, že im rozumiem. Pri rusoch
využívam pár slov, čo som si zapamätala z hodín ruštiny na gymnáziu.
Foneticky: zdravstvujte – sorok – spasíba a dasvidánja. Fonetický pravopis
by sa hodil aj na názvy zmrzlín, pretože veľa fajnšmekrov si pýta stracielu,
strakatelu alebo veková kategória 70+ v slipkových plavkách strakatu. Raz sa mi stalo, že som sa správala nevhodne
a smiala sa zo zákazníka, ktorý si poprosil namiesto exotic erotic. Tak som sa smiala, že som nemohla nabrať.
Nie vždy je ale s ľuďmi zábava. Občas mám chuť po nich
jebnúť naberačku.. Asi chcem veľa aby
aspoň pozdravili a poďakovali. Neviem, či ich vychovávali vlci alebo sú
natoľko arogantní, že je to pod ich úroveň byť slušní k dievčaťu čo
predáva zmrzlinu. Občas sa správajú ako teľiatka a to ešte urážam zvieratá. Z každej strany sa niekto
sťažuje ako sa nám na Slovensku žije a čo všetko je tu na hovno ale kým pre
ľudí nebude slušné správanie samozrejmosťou nemáme sa čo čudovať.

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára