Nedeľa, oujé

Poznáte to. Je nedeľa. Konečne mám voľno po týždni v práci.

Oddychujem  a poťahujem sople, pretože vreckovky sú ďaleko na stole. Mám nejaké tie prvé poznámky k pozorovaniu pre svoju praktickú časť bakalárky. Mám aj sebe daný sľub, že urobím dnes prvotné spísanie pozorovania, nech sa so školiteľom pobavíme, či to vidíme rovnako. Všetko mám. Aj chuť driemať. Aj chuť jesť hocičo slané. Aj by som si šla kúpiť niečo. A k tomu niečomu jablkové pivo. No a sme doma...

Keď sa mi podarí naozaj dnes nikde neísť (ani na film, ani na pivo), bude to znamenať že som dospelá zodpovedná osoba? Snáď hej...či nie...to je jedno.

Som spokojná, že som zabila 4 hodiny dnešného dňa sledovaným GoT- 5. série. Fakt.
A večer ešte len začína. Tak keď už radšej napíšem niečo tuto, na blog, namiesto písania pár riadkov tej práce zbytočnej, asi musím niečo so sebou robiť.

Tak sa odovzdávam do hĺbin vedeckých, odborných, nech idem na pivo.

Najpokojnejšiu nedeľu....

Z denníčka :)

Dnes som sa stretla po niekoľkých mesiacoch s kamarátkami zo strednej. Aj keď ubehlo veľa času, stále sa dokážeme hádať ako kedysi. Päť hodín sme sedeli v podradnom pajzli a kecali o všetkom možnom od pletiek po rodinné drámy, krámy, chlapov a sex. Vyfajčili sme tri balíky cigariet, vypili litre šofokofoliny, keďže v našom obľúbenom „pube“, ktorý sme navštevovali keď sme chodili poza školu, nič lepšie nepredávajú. Chýbalo mi to. Aj keď sme sa posunuli z gymnazistiek na budúce farmaceutky, lekárky, psychologičky, gelogičky, novinárky a manažérky, vždy dokážeme klesnúť na úroveň 5.cenovej slovníkom a správaním. Miestami som sa smiala tak, že sa mi začalo čkať a to sme nevypili ani kvapku alkoholu. V minulosti by nám bolo jedno, že je sobota 12. hodín na obed.

Podvečer som šla s ockom do Kauflandu na nákup. Spravila som si super moderný nákupný zoznam v mobile, a z 12 vecí, ktoré bolo potrebné nakúpiť vznikol plný nákupný kôš a 60 eurový účet. Už nikdy nepôjdem nakupovať hladná a pred krámami. Najviac som sa tešila zo zmrzliny a megasladkého Čierneho princa. (Nie, nekúpila som cigánča z Luníka.) Na večeru sme si teda s ockom dali jahodovo-čokoládovo-vanilkovú zmrzlinu a tri párky s horčinou. Nie naraz. Po sebe. Ale tak tesne, že to vlastne bolo ako keby naraz. Teraz si spokojne sedím s plným bruchom, učím sa na písomečku, papkám čierneho princa a rozmýšľam ako dokáže môj otec chrápať tak nahlas, že ho počuť aj cez dvoje zatvorené dvere.