Dnes som sa stretla po niekoľkých mesiacoch
s kamarátkami zo strednej. Aj keď ubehlo veľa času, stále sa dokážeme hádať
ako kedysi. Päť hodín sme sedeli v podradnom pajzli a kecali
o všetkom možnom od pletiek po rodinné drámy, krámy, chlapov a sex.
Vyfajčili sme tri balíky cigariet, vypili litre šofokofoliny, keďže
v našom obľúbenom „pube“, ktorý sme navštevovali keď sme chodili poza
školu, nič lepšie nepredávajú. Chýbalo mi to. Aj keď sme sa posunuli
z gymnazistiek na budúce farmaceutky, lekárky, psychologičky, gelogičky,
novinárky a manažérky, vždy dokážeme klesnúť na úroveň 5.cenovej slovníkom
a správaním. Miestami som sa smiala tak, že sa mi začalo čkať a to
sme nevypili ani kvapku alkoholu. V minulosti by nám bolo jedno, že je sobota
12. hodín na obed.
Podvečer som šla s ockom do Kauflandu na nákup.
Spravila som si super moderný nákupný zoznam v mobile,
a z 12 vecí, ktoré bolo potrebné nakúpiť vznikol plný nákupný kôš a 60
eurový účet. Už nikdy nepôjdem nakupovať hladná a pred krámami. Najviac
som sa tešila zo zmrzliny a megasladkého Čierneho princa. (Nie, nekúpila
som cigánča z Luníka.) Na večeru sme si teda s ockom dali
jahodovo-čokoládovo-vanilkovú zmrzlinu a tri párky s horčinou. Nie
naraz. Po sebe. Ale tak tesne, že to vlastne bolo ako keby naraz. Teraz si
spokojne sedím s plným bruchom, učím sa na písomečku, papkám čierneho
princa a rozmýšľam ako dokáže môj otec chrápať tak nahlas, že ho počuť aj
cez dvoje zatvorené dvere.