Z denníčka :)

Dnes som sa stretla po niekoľkých mesiacoch s kamarátkami zo strednej. Aj keď ubehlo veľa času, stále sa dokážeme hádať ako kedysi. Päť hodín sme sedeli v podradnom pajzli a kecali o všetkom možnom od pletiek po rodinné drámy, krámy, chlapov a sex. Vyfajčili sme tri balíky cigariet, vypili litre šofokofoliny, keďže v našom obľúbenom „pube“, ktorý sme navštevovali keď sme chodili poza školu, nič lepšie nepredávajú. Chýbalo mi to. Aj keď sme sa posunuli z gymnazistiek na budúce farmaceutky, lekárky, psychologičky, gelogičky, novinárky a manažérky, vždy dokážeme klesnúť na úroveň 5.cenovej slovníkom a správaním. Miestami som sa smiala tak, že sa mi začalo čkať a to sme nevypili ani kvapku alkoholu. V minulosti by nám bolo jedno, že je sobota 12. hodín na obed.

Podvečer som šla s ockom do Kauflandu na nákup. Spravila som si super moderný nákupný zoznam v mobile, a z 12 vecí, ktoré bolo potrebné nakúpiť vznikol plný nákupný kôš a 60 eurový účet. Už nikdy nepôjdem nakupovať hladná a pred krámami. Najviac som sa tešila zo zmrzliny a megasladkého Čierneho princa. (Nie, nekúpila som cigánča z Luníka.) Na večeru sme si teda s ockom dali jahodovo-čokoládovo-vanilkovú zmrzlinu a tri párky s horčinou. Nie naraz. Po sebe. Ale tak tesne, že to vlastne bolo ako keby naraz. Teraz si spokojne sedím s plným bruchom, učím sa na písomečku, papkám čierneho princa a rozmýšľam ako dokáže môj otec chrápať tak nahlas, že ho počuť aj cez dvoje zatvorené dvere.