Zastávam názor, že človek si zvykne na všetko. Naozaj na všetko, nech už ide o životné podmienky, klimatické zmeny, vyškrtnutie jedla...proste ide o silu zvyku,ale aj o osobnosť človeka, to uznávam.
Ja sama som typ, ktorý si zvykne na všetko a rýchlo. Napríklad sa dokážem "zadomácniť" u každého po krátkej chvíli tak, že sa nehanbím chodiť priateľom po dome, byte, proste sa všade cítim príjemne. Preto som aj ako malá bez problémov chodila ku každej svojej detskej priateľke domov aj som u nich prespávala.
Zvykla som si aj na zdrotované zuby, ktoré som nemohla otvárať a jedla som len cez slamku.
Zvykla som si aj na zlomený predný zub, s ktorým straším po svete už viac ako mesiac a mne to nevadí. Takáto odpudzujúca som bola v Bratislave, vo Viedni na koncerte aj na plese nášho mediálneho odboru. Rada sa vyškieram s tou dierou, ktorú mám medzi zubami a moji známi sa na tom radi smejú. Je to komický prvok, vyzerám ako drsná bitkárka alebo hokejistka :D
Po polnočnej omši mi aj kamarát povedal, že on si už na moje zuby zvykol, nech si ich nedávam dorobiť. Popravde som sa na chvíľu s touto myšlienkou aj pohrávala. Naozaj som si už natoľko zvykla na súčasný stav mojich úst. Ale chvíľkové zaváhanie s rebelantskou snahou ísť proti prúdu za každú cenu ma snáď predsa nebude stáť nový, drahý, bielejší chrup!
(A ako bonus budem mať aj strojček, nech sa mi zuby posunú ako boli pred nehodou, no tak poďme do toho!)
Tak sa pozrite na moje zúbky teraz a aké boli ešte v lete, keď som mala aj menej mohutnú bradu :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára